Aby sme zvládli výcvik psa či už na poľovné, pracovné, obranárske alebo spoločenské účely, v prvom rade musíme pochopiť psiu reč. Len ak pochopíme psiu reč budeme schopný so psom komunikovať a následne ho aj vycvičiť.
Psiu reč chápeme ako súbor prejavov – pachových, fyzických, zrakových, zvukových, prostredníctvom ktorých pes dokáže komunikovať s ostatnými jedincami. Pochopiť psiu reč pre človeka znamená poznať význam jednotlivých zvukov, pachov, postojov, správania sa, výrazu a postoja tela. Výcvik psa môže začať až po zvládnutí psej reči, až keď je človek schopný dešifrovať psiu reč a v nej aj so psom komunikovať.
Nepochopenie psej reči a neschopnosť majiteľa komunikovať so psom spôsobí u psa vnútorný nepokoj, úzkosť vedúcu k nevyrovnanému správaniu, ktoré sa navonok bude prejavovať v rôznych podobách nežiaduceho správania. Pes sa bude javiť ako nepoužiteľný, nevychovaný. Jedinou samotnou príčinou je zlyhanie človeka v komunikácii so svojim psom.
Na psa nehovoríme ľudskou rečou. Pes vníma intonáciu, nie slová. Pes má bohatú vnútornú osobnosť, veľa foriem nálad, ktoré komunikuje okoliu prostredníctvom svojho tela.
Komunikácia prostredníctvom pachu
Keďže najviac vyvinutým zmyslom psa je čuch, pes sa pri kontakte s iným psom zameriava na čuchové spoznávanie. Jeho pozornosť v prvom rade smeruje k nosu a následne k anogenitálnej časti tela, kde na základe pachu zistí podstatné informácie o veku psa, zdraví psa, nálade. Dominantný pes vo svokre má prioritné právo ovoniavať ostatných jedincov. Na rozdiel od psa človek spoznáva svet cez zrak a vyhodnocuje druhých na základe výrazu tváre. Pes využíva svoje pachové schopnosti aj pri stopovaní. Spodná časť labiek je jediné miesto na tele psa, ktoré má potné žľazy a tým pádom zanechávajú pachovú stopu a druhý pes vie sledovať stopu .
Komunikácia prostredníctvom tela
Pohyb chvosta nám napovie akú má pes náladu. Veselý pes chvostom krúti, ustráchaný si ho schováva medzi nohy. Zdvihnutý vzpriamený chvost bez pohybu znamená pozor, upozornenie alebo reakciu na hrozbu, môže to byť aj príprava na bitku. Zdvihnutý vzpriamený chvost v jemnom kolísavom pohybe znamená, že pes sa predstavuje druhému psovi ako dominantný. 
Prejav lásky je dotyk ňufákom na okraj úst svojho pána, následne olízanie. Pes by nemal byť nikdy zahriaknutý, keď sa ňufákom dotýka pána.
Dobiedzanie labkou do človeka alebo do druhého psa je znakom náklonnosti, výzvou na hru alebo na párenie.
Komunikácia prostredníctvom zraku
Ak sa nám vie pozerať do očí, znamená to, že sa chápeme. Ak sa vyhýba pohľadu, je ustráchaný a nepochopený. Ak nám cudzí pes pozerá strnulo do očí, znamená to, že je pripravený zaútočiť, preto sa odporúča nepozerať sa mu priamo do očí a nehýbať sa.
Komunikácia psa zvukmi
Štekanie – závisí najmä od rasy a pohlavia. Majiteľ pozná ako jeho pes šteká keď je niekto pri bráne, keď si pýta jesť, keď sa chce hrať.
Kňučanie – vždy je žiadosť o pomoc
Vrčanie – ak je krátke a povzbudzujúce je to výzva na hru, ak je dlhé sprevádzané vycerenými zubami predtucha bitky
Brechanie – nočné vybrechávanie silným hlasom
Skučanie – vyjadruje nespokojnosť, nedočkavosť, dožaduje sa nejakej akcie alebo zmeny
Zavýjanie – reakcia na spev alebo hudbu, zvyčajne sa pridávajú ostatní psi do zboru
Zafuňanie – potlačený štekot cez zavretý ňufák, predchádza to samotnému štekotu
Mimozmyslová komunikácia
Okrem základných zmyslov, pes dokáže využívať doplnkovo aj mimozmyslové vnímanie. Spadá sem predvídanie (zemetrasenia a pod.), telepatia medzi majiteľom a psom ( prenos myšlienky). Vynikajúci cvičitelia hovoria o tom, že sa myšlienkovo napoja na svojho psa a vytvoria tak prepojenie, vďaka ktorému pes chápe myšlienky psovoda.
Čo uľahčuje výcvik psa
Pri výcviku psa treba využiť jeho hravosť a zvedavosť, ktoré ho sprevádzajú po jeho celý život. Hravosť a zvedavosť treba u psa podporovať, tým sa zjednoduší celý proces výcviku. Pomocou hry so psom sa dá jednoducho upevniť pozícia človeka ako vodcu svorky a jeho dominanciu nad psom tým, že človek v ktoromkoľvek okamihu môže ukončiť hru bez ohľadu či má, alebo nemá na to dôvod. Podstatné je, že človek rozhoduje o ukončení hry. Hru nikdy nesmie ukončiť potrestaním, aj keby došlo k poraneniu pri hre. Ak pes pri hre ublíži človeku, treba ho rázne upozorniť „NIE!“ ale psa nikde nesmieme potrestať. Pes sa takto bez flustrácie naučí kontrolovať svoje emócie, prípadnú agresivitu. Preto je hra tak dôležitá medzi psom a človekom. Ujasňuje sa tým nadriadená pozícia človeka a prirodzene sa tým koriguje správanie psa.
Aby bol pes ľahko vycvičiteľný, musí byť zvládnutá socializácia psa – zvykanie si psa na človeka v období od 4. do7.týždňa veku života psa. Toto obdobie je nenahraditeľné. Ak v tomto rannom období je obmedzený kontakt s ľudmi, pes bude počas života uzavretý, zdržanlivý, nedôverčivý a ťažko vycvičiteľný. Toto šteňacie obdobie treba využiť a umožniť kontakt s viacerými ľuďmi, ale treba naďalej ponechať šteniatko v kruhu svojich súrodencov a matky.
